Myslím si, že ľudia by mali dať
na odborný názor lekára

Rozhovor s anesteziológom, intenzivistom, námestníkom riaditeľa Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci Milanom Galgánkom, ktorý pôsobí na Kysuciach ako lekár už 28 rokov. Milan Galgánek bol okrem krízového riadenia nemocnice počas pandémie zodpovedný aj za pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Kysucká nemocnica v najťažšom období ventilovala také počty pacientov, aké ventilujú veľké kliniky, čo bola nesmierna záťaž na personál.
 

Ako vyzerala organizácia v nemocnici počas druhej vlny pandémie?

Na urgentnom príjme sme boli preťažení a museli posilniť služby. Príjmové ambulancie boli dve: jedna covidová a jedna čistá, obe pracovali na sto percent. Riešenia sme hľadali na kolene. Každý deň som šiel do práce s tým, že budeme musieť spolu s primármi riešiť nevyspytateľné a konkrétne situácie. Bolo frustrujúce vidieť, že nemáme kapacity, prístroje ani personál na to, aby sme zvládali nápor ďalších pacientov.
 

Pacienti s ťažkým priebehom covidu potrebovali umelú pľúcnu ventiláciu. Čo to znamená?

Umelá pľúcna ventilácia je resuscitačná liečba. Pacient nie je schopný dýchať sám a musí za neho dýchať prístroj. Do priedušnice vám zavedú trubicu, utesnia ju a pripoja vás k prístroju, ktorý do vás vháňa vzduch obohatený kyslíkom. Takáto ventilácia prebieha 24 hodín denne. Pacient musí byť v umelom spánku, pretože by to pri plnom vedomí nezvládol. Pľúca pacientov s ťažkým priebehom covidu boli tak ťažko postihnuté, že ani starší kolegovia za svoju prax také nálezy ešte nevideli. Boli to postihnutia na 80 – 90 % pľúcneho tkaniva.

„Počas pandémie sa zastavili plánované

operácie a ľuďom, ktorí čakali na zákroky, 

sa termíny posunuli aj o sedem mesiacov.“

Pacient na ventilácii musí mať starostlivosť 24 hodín. Akú záťaž to predstavuje pre personál?

Mali sme veľké šťastie, že sme pred rokom prijali na ARO troch mladých lekárov, ktorí nám veľmi pomohli. Pracovali na operačných sálach a zároveň chodili vypomáhať na covidové oddelenie. Atestovaní anestéziológovia sa tak mohli sústrediť na kriticky chorých pacientov s ochorením COVID-19. V najťažších časoch sme mali štrnásť ventilovaných pacientov, čo je extrémna záťaž aj pre veľké kliniky s dostatkom personálu. Vtedy sme pracovali na hranici vlastných fyzických aj psychických síl.

Ak je personál zaťažený covidovými pacientmi, ako to ovplyvňuje celkový chod nemocnice?

Počas pandémie sa zastavili plánované operácie a ľuďom, ktorí čakali na zákroky, sa termíny posunuli aj o sedem mesiacov. Operácie, ktoré však na odklad čakať nemohli, napríklad pri nádorových ochoreniach, sme napriek pandémii vykonávali. Zároveň sme museli personál z jednotlivých oddelení presúvať do najťažších zón s covidovými pacientmi, kde zdravotníci i pomocný personál zo dňa na deň museli vykonávať prácu, s ktorou sa nikdy predtým nestretli. Museli pracovať v ochranných overaloch, s tvárovými štítmi, respirátormi, čo je extrémne náročné, najmä pri niektorých úkonoch, ktoré vyžadujú citlivosť v prstoch, pohyblivosť a prehľadnosť. Pre gynekológa, chirurga, pediatra či lekára s inou špecializáciou je veľmi stresujúce, keď sa má zrazu postaviť k pacientovi, ktorý má zákernú, vysoko prenosnú pľúcnu chorobu,

a má ho liečiť.

„... bol som nadšený,
že vakcína dorazila aj do Čadce.“

 

Cítili ste aj v tomto ťažkom a vyčerpávajúcom období i pozitívne emócie? Bolo niečo, čo vás vedelo potešiť?

Obrovskú radosť sme prežívali pri všetkých pacientoch, ktorí napriek ťažkému priebehu ochorenia s nutnosťou umelej pľúcnej ventilácie prežili. To bola pre nás motivácia a hnací motor – aj preto sme sa to každý deň snažili zvládať. Ak pacient, ktorého sme ventilovali mesiac, odíde od nás po svojich a príde sa o pár týždňov poďakovať, to sú pocity, ktoré sa nedajú zaplatiť ničím.

Ako sa zachovajú zdravotníci v prípade tretej vlny, budú vôbec ešte vládať?

Mnoho ľudí si myslí, ba niektorí mi to aj povedali, že my lekári sa budeme mstiť tým, ktorí sa nedajú zaočkovať. Je to nezmysel. Sme lekári a zdravotníci a nemôžeme si vylievať zlosť na pacientoch. Budeme na nich pozerať ako na tých, ktorí našu zdravotnú starostlivosť potrebujú. Mrzí nás však, že ľudia naše rady odmietajú. Je nám ľúto, že máme možnosť sa takej situácii, aká tu bola na jar, vyhnúť a zatiaľ sme to dostatočne nevyužili.

„Obrovskú radosť sme prežívali pri všetkých

pacientoch, ktorí napriek ťažkému priebehu

ochorenia s nutnosťou umelej

pľúcnej ventilácie prežili.“

Mali ste obavy z nežiaducich účinkov vakcín predtým, ako ste sa dali zaočkovať?

Naopak, bol som nadšený, že vakcína dorazila aj do Čadce. Mali sme nesmiernu radosť, že sme sa v boji s touto chorobou mohli posunúť, lebo dovtedy sme len tápali. Doteraz neexistuje liek, ktorý by zásadným spôsobom pomohol pri liečbe rozvinutého zápalu pľúc, spôsobeného vírusom COVID-19. Aktuálne je medicínska veda na tom tak, že sa dokážu liečiť len príznaky tohto ochorenia, nie jeho príčina. Vieme mu však predchádzať práve vakcináciou.

Dokážete porozumieť ľuďom, ktorí majú strach z očkovania?

Chápem strach ľudí, najmä keď si ho dám do súvisu s rôznymi nepravdami, ktoré sa o očkovaní šíria na internete. Myslím si však, že pre ľudí by mal byť smerodajný názor odborníkov, ktorí sa venujú infektológii, imunológii, epidemiológii či pľúcnym ochoreniam, a nie názor niekoho na sociálnej sieti, koho v živote nevideli, res. názor pseudoodborníka, ktorý pacienta s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 nikdy nevidel. Toto je niečo, čo pochopiť nedokážem – keď k ľuďom prehovoria špecialisti na dané ochorenie a oni napriek tomu uveria konšpirátorom.

Rozhovor vyšiel v novinách Zdravé Kysuce vytlačených 26. 8. 2021 v náklade 30.000 kusov, ktoré boli v priebehu septembra roku 2021 distribuované do domácností na Kysuciach.