Služby na covidovom oddelení
ma presvedčili o ľudskej dobrote

Rozhovor s Vladimírom Larišom, Kysučanom, primárom interného oddelenia. V Kysuckej nemocnici pôsobí viac ako 30 rokov
 

Boli ste primárom covidového oddelenia. Ako to na oddelení vyzeralo?

Pracujem ako primár interného oddelenia a v novembri 2020 som prijal výzvu viesť oddelenie pre liečbu Covid – 19. Cieľom oddelenia bolo liečiť a izolovať pacientov s touto chorobou a ostatné oddelenia nemocnice udržať „ čisté “,  bez nákazy. Začínali sme s vysokým nárastom počtu chorých a personálnou improvizáciou, vlastnými silami nemocnice.
Čadca bola špecifická v tom, že, oproti iným regiónom, tu nebolo dočasné vzplanutie a potom relatívna stabilizácia počtu chorých. Počty chorých boli vysoké od októbra až do júna. Celú druhú vlnu sme boli pod tlakom, denne sme prijímali priemerne štyroch až piatich covidových pacientov.

Na začiatku druhej vlny prevažovali starší, s pridruženými chorobami, častými príznakmi bola vysoká teplota, strata chuti a čuchu. Pomerne menej ich bolo s komplikovaným zápalom pľúc. Na vrchole druhej vlny to boli prevažne mladší pacienti so závažnými komplikáciami. V jeden deň pacient prišiel, na druhý deň sa mu nedalo dýchať, na tretí ho previezli na ARO na ventilátor.

„Ak bude náš región málo preočkovaný,

v Čadci budeme mať opäť

trvalé ohnisko ochorenia.“

Čo by nemocnici pomohlo, aby bola situácia s príchodom tretej vlny lepšia? 

Ak bude náš región málo preočkovaný, v Čadci budeme mať opäť trvalé ohnisko ochorenia. Chceme zdieľať našu skúsenosť: Po zavedení vakcinácie takmer nebolo potrebné hospitalizovať seniorov z ústavov sociálnej starostlivosti, kde nákaza v začiatkoch prepukla. Tieto ústavy boli prvé, kde sa očkovalo a zabezpečili sa účinné protiepidemické opatrenia.

Koľko ľudí bolo hospitalizovaných s covidom po očkovaní?

Potvrdilo sa nám, že očkovaním sa zníži počet ťažkých prípadov, ktoré vyžadujú hospitalizáciu. Po kompletnom očkovaní nebol v Kysuckej nemocnici hospitalizovaný s covidom zatiaľ nikto. Niekoľko pacientov sa nakazilo po prvej dávke, prijali sme ich, ale ani jeden z nich nemal komplikovaný priebeh. Apelujeme na to, že už je najvyšší čas premýšľať o očkovaní, lebo kým sa odolnosť vytvorí, trvá to približne šesť týždňov. 


Vyskytli sa u zaočkovaných pacientov vážne reakcie na očkovanie, ktoré by vyžadovali hospitalizáciu? 

Reakcie na vakcínu sú centrálne hlásené.  Sú situácie, keď jednoznačne nemôžeme potvrdiť, ani vylúčiť, či ochorenie vzniklo následkom očkovania. Spomínam si na prípad mladého muža, u ktorého sme po očkovaní zaznamenali  tvorbu krvných zrazenín. V tomto prípade máme podozrenie, že mohlo ísť o následok očkovania. Štatisticky nemáme v tomto období, keď prebieha masívne očkovanie, nárast hospitalizovaných pacientov. 

 

„Princípom očkovania je, že sa zvýši
odolnosť organizmu voči vírusu.“

Vy ste z očkovania obavu nemali?

Som zaočkovaný a z vakcinácie som obavy nemal. Sme v situácii, keď je tu epidémia vírusového ochorenia, so závažným, až potencionálne smrteľným priebehom. Účinné antivirotiká / protivírusové lieky / na daný vírus nemáme. Boli sme nadšení, keď sme aj do našej nemocnice veľmi skoro dostali prvé dávky očkovacích látok. Princípom očkovania je, že sa zvýši odolnosť organizmu voči vírusu. Vedeli sme, že keď sa zaočkujeme, sme chránení. Očkovaním sme od narodenia prešli veľakrát. Aj tí, ktorí očkovanie odmietajú, sú určite zaočkovaní napríklad proti tetanu, záškrtu či kiahňam. 

Prinieslo vám toto vyčerpávajúce obdobie aj niečo pozitívne?

Skúsenosť s pandémiou mi ukázala, že môžem veriť v ľudskú dobrotu a v to, čo človek dokáže. Z nesúrodej skupiny zdravotníkov, ktorý bol na začiatku boja s Covidom v našej nemocnici, sa na oddelení sformoval efektívny a funkčný tím. Ako celok nás boj s Covidom  združil. A hoci neraz boli lekári, či sestry na hranici síl, nikdy neodišli od pacienta. Keď bolo treba, kolega kolegovi povedal: „ choď, ja to urobím za teba“. V pamäti mi utkvel príbeh mladej lekárky - gynekologičky, ktorá už ľudsky nevládala a požiadala, aby sa mohla vrátiť na jej oddelenie. O tri dni sme ju našli späť na covidovom oddelení. Svedomie jej nedovolilo opustiť „svojich“ pacientov,  priateľov a kolegov.  V hlbokej úcte mám všetky sestričky, za ich obetavosť a nasadenie. Veď napríklad prejsť od opatrovania pacientov po operácii k pacientom s poškodenými pľúcami, a byť vystavený riziku nákazy, vôbec nie je jednoduché.

„Ako celok nás boj s Covidom  združil.

A hoci neraz boli lekári, či sestry na hranici síl,

nikdy neodišli od pacienta.“

Existuje aj iná cesta, ako zmierniť príchod tretej vlny a dopad na nemocnicu?

 

Na to, aby sa zastavilo šírenie vírusu, je potrebné aby 70 – 80% populácie malo odolnosť. Odolnosť získame tak, že prekonáme ochorenie, alebo ju získame vakcináciou - očkovaním. Keď máme preočkovanosť nízku, vytvárame podmienky, aby sa ochorenie šírilo.

 

Podľa nášho názoru, má byť očkovanie ponechané na slobodnú voľbu každého človeka. Považujem za potrebné povedať, že máme, vo forme vakcinácie, k dispozícii účinný prostriedok, ktorý dokáže poskytnúť spoľahlivú ochranu pred ochorením. O tom sme presvedčení preto, lebo sme to zažili. Musíme si uvedomiť, že ak to teraz odmietneme, neskôr, už môže byť neskoro.

Rozhovor vyšiel v novinách Zdravé Kysuce vytlačených 26. 8. 2021 v náklade 30.000 kusov, ktoré boli v priebehu septembra roku 2021 distribuované do domácností na Kysuciach.